EsperantoDeutsch
al~nach
alnach
aksingoNabe
ajnawas auch immer für ein
jeder
jede beliebige
beliebig
arenoArena
anasoEnte
anaroVerein
Gruppe
Anhang
akuratagenau
agnatoAgnat
afinawesensverwandt
affin
apenaŭnicht mehr als
nicht ganz
mit Mühe
kaum
gerade noch
fast nicht
anpagifinanziell zuzahlen
angoroAngina
anginoAngina
anarĥiuloAnarch
ananasoAnanas
analogiaanalog
analogaanalog
alnomoZuname
alnaĝiheranschwimmen
alienaverrückt
geistesgestört
aldonazusätzlich
Anschluss~
albanaalbanisch
aktinastrahlend — Licht
agnatablutsverwandt
afganaafghanisch
ariergardoNachhut
apudnomoBeiname
aplanatoAplanat
apenaŭafast nicht bemerkbar
apanaĝoLeibrente
Apanage
Abfindung
antaŭnomoVorname
antaŭennach vorn
anonimaungenannt
namenlos
anodinaschmerzstillend
anodynisch
annoJohanna
anatemoKirchenbann
Bannfluch
Bann
anatemiverfluchen
mit Bann belegen
anasiriwatscheln
anarkioAnarchie
anarĥioUnordnung
Gesetzlosigkeit
Durcheinander
Chaos
Anarchie
anarĥiagesetzlos
chaotisch
anarchisch
analogagleichartig
entsprechend
analizizerlegen
zergliedern
auflösen
analysieren
anagaloGauchheil
alternaalternierend
abwechselnd
ablösend
alnomoBeiname
alnajliannageln
almenaŭwenigstens
mindestens
aksiomoAnnahme
akceptoAnnahme
abomenascheußlich
garstig
abscheulich
abisenaabessinisch
ArizonoArizona
argonaŭtoArgonaut
arestadoFestname
aranĝaĵoVorbereitungsmaßnahme
apartenazugehörig
apartaĵoEigenart
anuitatoSchuldenabzahlung in Raten
antagonagegensätzlich
antagonisch
anorgananicht lebend
anorganisch
anatomioZergliederungskunst
Lehre vom Körperbau
Anatomie
anasedojEnten
anarĥiismoAnarchie
anapestoAnapäst — Versmaß
analogioEntsprechung
Analogie
analogiaentsprechend
analogisch
analogecoAnalogie
analizilo[EDV] Analyser
analitikoAnalytik
[Mathematik] Analysis — Differenz- und Integralrechnung
anagramoAnagramm
amoplenaliebevoll
fürsorglich
amendoNachtrag
amendamentoNachtrag
amazonoAmazonas
aloNasenflügel
alnaĝitaangeschwemmt
alnaĝiĝianschwemmen
alnaĝaĵoStrandgut
Angeschwemmtes
almanakoJahrbuch
Almanach
aliesnomoDeckname
aldonaĵoBeilage
akresonaschrill
gellend — Ton
akceptoHinnahme
ajutoSchnauze
ajnentspricht „bar“ (nach „um“ = „foo“)
aglutinaverklumpend
agglutinierend
afinacioMetallreinigung
Affination
afinacii[Metall] veredeln
affinieren
adeunaufhörlich
abonantoAbonnent
abdomenaden Unterbauch betreffend
AnatolioAnatolien
argonaŭtoPapierboot
Besatzungsmitglied eines Raumschiffs oder einer Rakete
argentinaargentinisch
arestoFestnahme
arestadoFestnahme
aplomboNachdruck
antaŭ ĉiozunächst
anglikanaanglikanisch
androginazwittrig
zweigeschlechtig
anarkistoAnarchist
anarkismoAnarchismus
anarĥiuloChaot
anarĥiistoAnarchist
ananasujoAnanasbaum
analogecoEntsprechung
analitikaanalytisch
anakoretoAnachoret
alternancoAlternanz
akopanaĵoBegleitstück
aeronaŭtoLuftschiffer
aerodinamika kanaloWindkanal
adrenalinoAdrenalin
abstinadoEnthaltsamkeit
Abstinenz
aborigenaureingesessen
eingeboren
abomenaĵoGreueltat
arlekanaĵonärrische Tat
Mätzchen
apudabenachbart
apocinacojHundsgiftgewächse
apetencoNaturtrieb
apartenaĵoHabe
Eigentum
Dazugehöriges
Besitz
antropoidamenschenähnlich
antaŭenirinach vorne gehen
anarĥiismoGesetzlosigkeit
Anarchismus
analfabetoAnalphabet
alternativaalternativ
alternancohalbe Schwingungsdauer
allernantoAnlernling
akopanantoBegleiter
akopanantezusammen mit
in Begleitung
akompanaroBegleiter
akceptoÜbernahme
argentinano[Staatsbewohner] Argentinier
antaŭenpuŝinach vorne stoßen
anonima FTPDateidownload mit FTP ohne einen Benutzernamen auf dem FTP-Rechner
anastigmataanastigmatisch
anakronismoDatierungsfehler
Anachronismus
anabaptistoWiedertäufer
amnestioBegnadigung
ambulancoKrankenauto
alternatoroWechselstromgenerator
alternativoDilemma
Alternative
alternativawahlweise
alparoNominalwert
alpareNominalwert
almozmanaĥoBettelmönch
alelektinachwählen
albukianschnallen
akuratecoGenauigkeit
akompanantoGefährte
akceptoInkaufnahme
afina spacoaffiner Raum
afina rektoaffine Gerade
afina ebenoaffine Ebene
aeronaŭtikoLuftschiffahrtskunde
aeronaŭtikadie Luftfahrt betreffend
aerodinamikoAerodynamik
arbustecastaudenartig
apudinebenan sein
apudecoNähe
antropopitekoMenschenaffe
antaŭgardiloVorsichtsmaßnahme
antaŭdestinoPrädestinationslehre
anakardiacojSumachgewächse
altoindikoHöhenangabe
aliro[Mathematik] Annäherung
alirisich nähern
aldona gustoBeigeschmack
akopanantaroGefolge
Begleitende
akceptotestoAufnahmetest
agi laŭhandeln nach
afliktoplenakummervoll
gramvoll
aerofotoLuftaufnahme
aerodinamikastromlinienförmig
aerodynamisch
abscisox-Koordinate
argentinaninoArgentinierin
aposterioraim Nachhinein
ambaŭdirektabidirektional
alterna grupoalternierende Gruppe
aldona biletoZuschlagkarte
[Verkehrswesen]
akompanantaroBegleiter
akceptejoAnnahmestelle
apatioTeilnahmslosigkeit
anservicehintereinander
anonimecoNamenlosigkeit
anemioAnämie
alianomeanders genannt
akordo[EDV] Tastenkombination
afina subspacoaffine Manigfaltigkeit
adoleskantecoTeenager-Alter
antaŭdestinismoPrädestinationslehre
alterna unucumoWickel
alterna kurentoWechselstrom
afina geometrioaffine Geometrie
aproksimantoannähernde Zahl
analoga komputilo[EDV] analoger Rechner
analitika modelo[Mathematik] analytisches Modell
ambaŭdirekta kanalo[EDV] Vollduplex-Kanal
alkrudiannähen
alianomein anderem Namen
akvodivena vergoWünschelrute
akciuloAktionär
akaparikünstlich verknappen
Markt beherrschen (durch Verknappung)
afina hiperebenoaffine Hyperebene
afektecoUnnatürlichkeit
Akermana funkcio[Mathematik] Ackermann-Funktion
aproksimatoangenäherte Zahl
analitika funkcioanalytische Funktion
alkonformiĝieinander anpassen
adresiloAdressenaufkleber
antitoksina serumoHeilserum
anestezoAnästhesie
anestezianästhesieren
alfabetoendliche eihe mit aufeinanderfolgenden Elementen
alelektidurch Nachwahl gewählt werden
akvokolekta basenaWasser-Sammelbecken
akordiĝiuntereinander Übereinstimmung erreichen
aforismaknapp und geistreich
analitika geometrioanalytische Geometrie
ariergadomilitärische Nachhut
argumentoArgument (unabhängige Variable)
arbitracia tribunaloSchiedsgericht
aproksimisich einer Zahl annähern
aproksima[Mathematik] annähernd
alternativa registrumo[EDV] Alt-Taste
akceptemoAufnahmebereitschaft
alflankiĝinebeneinander stellen
anserblekischnattern (wie eine Gans)
anesteziloAnästhetikum
aproksimaĵoNäherungswert
aĵura tiparo[Mathematik] durchbrochene Schreibweise mit der üblicherweise die Zahlengruppen (natürliche, reelle, komplexe Zahlen) mit einem doppelten Strich kenntlich gemacht werden
Akademio de EsperantoNachfolger des Lingva Komitato mit amtlichen Befugnissen bei der Entwicklung der Sprache Esperanto.

Proverbaro Esperanta (M. F. & L. L. Zamenhof)
En bo<b>na</b> horo!
Fio volas <b>na</b>i.
Mono monon <b>na</b>skas.
Kio mia, tio bo<b>na</b>.
Obsti<b>na</b> kiel kapro.
Mi<b>na</b>coj ne mortigas.
Fino bo<b>na</b>, io bo<b>na</b>.
Pli bo<b>na</b> io ol nenio.
Bo<b>na</b> vino al la fino.
Unueco do<b>na</b>s fortecon.
Resti malju<b>na</b> k<b>na</b>bino.
Pli bo<b>na</b> io, ol nenio.
Per bezono ve<b>na</b>s mono.
Mi ko<b>na</b>s miajn homojn.
Malsato do<b>na</b>s spriton.
Felio leon ne ko<b>na</b>s.
Espero panon ne do<b>na</b>s.
io tagas, kio ve<b>na</b>s.
Post domao ve<b>na</b>s sao.
Kvi<b>na</b> rado e veturado.
Iri for en bo<b>na</b> hor.
Fari al iu bo<b>na</b>n lavon.
Viri<b>na</b> ploro sen valoro.
Sen laboro ne ve<b>na</b>s oro.
Kutimo estas dua <b>na</b>turo.
Konfido <b>na</b>skas konfidon.
Kie mi<b>na</b>co, tie malpaco.
Kapuo mo<b>na</b>on ne faras.
Dio pu<b>na</b>s la la fortoj.
Deziri al iu ion bo<b>na</b>n.
Batita kompre<b>na</b>s aludon.
Reg<b>na</b> kaso bo<b>na</b> aso.
Post kolero ve<b>na</b>s favoro.
<b>Na</b>ivuloj jam ne ekzistas.
Li te<b>na</b>s la <b>na</b>zon supren.
La fino kro<b>na</b>s la verkon.
Ko<b>na</b>teco ne estas hereda.
Kolero pravecon ne do<b>na</b>s.
Kiu mi<b>na</b>cas, tiu avertas.
En la bo<b>na</b> malnova tempo.
Tempo pre<b>na</b>s, tempo pagas.
Post la fasto ve<b>na</b>s festo.
Ne ve<b>na</b>s rato mem al kato.
Mi<b>na</b>cas dento al la vento.
Li foriris kun longa <b>na</b>zo.
Lerteco soron ne bezo<b>na</b>s.
Havi vi<b>na</b>gron en la mieno.
En bo<b>na</b> ordo tra la pordo!
Post sufero ve<b>na</b>s prospero.
Post konfeso ve<b>na</b>s forgeso.
Per pacienco ve<b>na</b>s scienco.
Pekon seri oni ne bezo<b>na</b>s.
Ofta festo, malple<b>na</b> kesto.
Ne ve<b>na</b>s honoro sen laboro.
<b>Na</b>zo supren, vento antaen.
Malfelio ve<b>na</b>s sen alvoko.
La felo ta<b>na</b>don ne valoras.
Homo ler<b>na</b>s la tutan vivon.
i estas al li tre bonve<b>na</b>.
Fio granda <b>na</b>as profunde.
Bo<b>na</b> puno por malbo<b>na</b> peno.
Servo al Dio va<b>na</b> ne restas.
Pli bo<b>na</b> estas io, ol nenio.
Mi<b>na</b>ci per pugno en la poo.
Malple<b>na</b> sako puas al peko.
Malbonulon diablo ne pre<b>na</b>s.
Li tremas kiel atu<b>na</b> folio.
Larmo viri<b>na</b> balda sekias.
Kia <b>na</b>skinto, tiaj <b>na</b>skitoj.
Kia <b>na</b>skiis, tia grandiis.
Horo mate<b>na</b> estas horo be<b>na</b>.
Homo propo<b>na</b>s, Dio dispo<b>na</b>s.
Hazardo estas malbo<b>na</b> gardo.
Flamiema kiel ligno rezi<b>na</b>.
Fiereco ve<b>na</b>s anta la falo.
Do<b>na</b>cetoj subte<b>na</b>s amikecon.
Vorto so<b>na</b> estas plej admo<b>na</b>.
Viri<b>na</b> lango buas sen sango.
Venos k<b>na</b>beto anka kun peto.
Vazo rompita longe sin te<b>na</b>s.
Ple<b>na</b> kaso teliston altiras.
Malple<b>na</b> sako tentas al peko.
Malfelio malofte ve<b>na</b>s sole.
Li tremas, kiel atu<b>na</b> folio.
Li dentojn prunti ne bezo<b>na</b>s.
Krevis la vazo anta la <b>na</b>zo.
Kiu ne riskas, tiu ne gaj<b>na</b>s.
i estas por mi i<b>na</b> scienco.
Dum la manado ve<b>na</b>s apetito.
De tro da pano ve<b>na</b>s malsano.
Askulti kiel i<b>na</b>n predikon.
Virta virino straton ne ko<b>na</b>s.
Ve<b>na</b>s agreno sen granda peno.
losilo uzata ruston ne ko<b>na</b>s.
Sia estas kara pli ol <b>na</b>jbara.
Ofta festo malple<b>na</b> kesto.
Neniom da oro, sed bo<b>na</b> gloro.
Li kuraon kolekti ne bezo<b>na</b>s.
Li forpelis siajn piedojn.Er <b>na</b>hm seine Beine in die Hand.
Ler<b>na</b>do sen fruktoj ne restas.
Komenco bo<b>na</b> laboro duo<b>na</b>.
Granda ipo bezo<b>na</b>s profundon.
Fiera mieno kapo malple<b>na</b>.
Bo<b>na</b>j kalkuloj, bo<b>na</b>j kunuloj.
Bo<b>na</b> ideo ve<b>na</b>s post la pereo.
Bo<b>na</b> gloro pli valoras ol oro.
Al porko Dio kornojn ne do<b>na</b>s.
Ao malju<b>na</b> ne estas oportu<b>na</b>.
Ve<b>na</b>s profito ve<b>na</b>s merito.
Ve<b>na</b>s kvaza vokita kaj petita.
Sata stomako ne ler<b>na</b>s volonte.
Saa kapo duonvorton kompre<b>na</b>s.
Rado malbo<b>na</b> k<b>na</b>ras plej multe.
Ple<b>na</b> stomako ladas la faston.
Plej bo<b>na</b> sprito estas silento.
Ne ovu <b>na</b>zon en fremdan vazon.
Ne juo kondam<b>na</b>s, sed juanto.
Mate<b>na</b> horo estas ple<b>na</b> de oro.
Malsa<b>na</b>n demandu, al sa<b>na</b> donu.
Malbo<b>na</b> virino diablon superas.
Malbo<b>na</b> herbo froston ne timas.
Kiu do<b>na</b>s rapide, do<b>na</b>s duoble.
Kiu bone agas, timi ne bezo<b>na</b>s.
Granda telero, malple<b>na</b> kulero.
De bo<b>na</b> vorto lango ne doloras.
Al la fio ne instruu <b>na</b>arton.
Volo kaj deziro leojn ne ko<b>na</b>s.
uldo kaj mizero estas <b>na</b>jbaroj.
Ne <b>na</b>skiu ria, <b>na</b>skiu felia.
Monto gravediis, muso <b>na</b>skiis.
Malsao estas <b>na</b>jbaro de mizero.
Lernu ju<b>na</b> vi scios malju<b>na</b>.
La la frukto oni arbon ekko<b>na</b>s.
Kvalito bo<b>na</b> ne bezo<b>na</b>s admonon.
Koro tro ple<b>na</b> buo parolas.
Kio iras el koro, ve<b>na</b>s al koro.
Kie mi dispo<b>na</b>s, tie mi ordo<b>na</b>s.
Hakado de ligno do<b>na</b>s lignerojn.
Fremda mano havas bo<b>na</b>n guston.
E <b>na</b>jtingalo ne estas sen galo.
Al feliulo e koko do<b>na</b>s ovojn.
Viri<b>na</b> rideto pli kaptas ol reto.
Trovias bo<b>na</b>j homoj en la mondo.
Tablon or<b>na</b>mas ne tuko, sed kuko.
uldoj kaj mizero estas <b>na</b>jbaroj.
Sia estas kara pli ol la <b>na</b>jbara.
Sako ne so<b>na</b>s amiko ne ko<b>na</b>s.
Sako malple<b>na</b> sin rekte ne te<b>na</b>s.
Ripetado estas plej bo<b>na</b> ler<b>na</b>do.
Reo do<b>na</b>cis, sed polico mi<b>na</b>cas.
Plej bo<b>na</b> gvidilo estas la lango.
Pasero sperta ne bezo<b>na</b>s averton.
<b>Na</b>skias fianino por sia fiano.
Li mi<b>na</b>cas per fingro en la poo.
Kio al mi sonis, tion mi reso<b>na</b>s.
Fasto kaj preo riecon ne do<b>na</b>s.
De afo senla<b>na</b> e lanero tagas.
Barelo malple<b>na</b> so<b>na</b>s plej late.
Vero ne bezo<b>na</b>s mediti nek spriti.
Ve<b>na</b>s proverbo el popola la cerbo.
Silentu do<b>na</b>nte, parolu ricevante.
Sako ne so<b>na</b>s, amiko ne ko<b>na</b>s.
Plej ju<b>na</b> katido musojn jam pelas.
Neniam atendita ofte ve<b>na</b>s subite.
Nek trans<b>na</b>eble, nek transireble.
Ne ovu la <b>na</b>zon en fremdan vazon.
Ne prediku k<b>na</b>bino al via patrino.
Lernu ju<b>na</b>, por esti saa malju<b>na</b>.
Kontra doloro helpas bo<b>na</b> humoro.
Kion vi pripe<b>na</b>s, tio al vi ve<b>na</b>s.
Kiel oni ster<b>na</b>s, tiel oni dormas.
Kiam forto ordo<b>na</b>s, leo pardo<b>na</b>s.
Karakteron al kanto do<b>na</b>s la tono.
Infa<b>na</b> inklino restas is la fino.
Hundo bonrasa estas bo<b>na</b> por aso.
En fremdan vazon ne ovu la <b>na</b>zon.
Ekzemplo propo<b>na</b>s, sed ne ordo<b>na</b>s.
Edzio <b>na</b>jbara garantias de eraro.
Dro<b>na</b>nto e herbeton kaptas avide.
e tablo malple<b>na</b> babilo ne fluas.
Bo<b>na</b> kaporalo revas esti generalo.
Al kuko kaj kaso iam ve<b>na</b>s amaso.
Al bo<b>na</b> asisto iras mem la besto.
Tablo feste<b>na</b>, sed telero malple<b>na</b>.
Spiko malple<b>na</b> plej alte sin te<b>na</b>s.
Sango komu<b>na</b> reciproke sin altiras.
Saa te<b>na</b>s aferon, malsaa esperon.
Rol de virino bo<b>na</b> mastrino.
Por iu ago ve<b>na</b>s la tempo de pago.
Plej bo<b>na</b> kuracisto estas la tempo.
Malju<b>na</b>j jaroj, sed ne saaj faroj.
Kiu rabi eliras, ofte nuda reve<b>na</b>s.
Kiu panon do<b>na</b>s, malsaton ne ko<b>na</b>s.
Eminenta uldanto, malbo<b>na</b> paganto.
De malbo<b>na</b> afo estas bo<b>na</b> e tufo.
ion rigardi tra sia perso<b>na</b> vitro.
e vulpoj iam <b>na</b>skias nur vulpoj.
Taksi la sanon ni ler<b>na</b>s en malsano.
Se io ve<b>na</b>s al buo, buon ne fermu.
Pri havo <b>na</b>jbara oni estas malavara.
Por reg<b>na</b> speso ne ekzistas forgeso.
Pli bo<b>na</b> estas malamiko de bo<b>na</b>.
Mensoganto devas havi bo<b>na</b>n memoron.
Malsaulo en foiro estas bo<b>na</b> akiro.
Leviu kun la suno, edziu dum ju<b>na</b>.
Kontenteco estas pli bo<b>na</b> ol rieco.
K<b>na</b>bon senfortan iuj batoj atingas.
Kiu ve<b>na</b>s plej frue, sidas plej ue.
Kiu tro bezo<b>na</b>s, tiu leon ne ko<b>na</b>s.
Kiu pli frue ve<b>na</b>s, pli frue muelas.
Kiu multe mi<b>na</b>cas, ne estas danera.
Kiu lupo <b>na</b>skiis, vulpo ne farios.
Kiu do<b>na</b>con pre<b>na</b>s, tiu sin kate<b>na</b>s.
Kion ni vere bezo<b>na</b>s, Dio in do<b>na</b>s.
Kau malbenon kaj faru bo<b>na</b>n mienon.
Kara estas ovo, kiam ve<b>na</b>s la Pasko.
Inter kornikoj ne konve<b>na</b>s predikoj.
Do<b>na</b>do de almozoj neniam malriigas.
Difekton de <b>na</b>turo ne kovros veluro.
De semo putra ve<b>na</b>s frukto ne nutra.
iu abome<b>na</b>o trovas sian adoranton.
Azenon komu<b>na</b>n oni batas plej multe.
Ve<b>na</b>s prudento post la usta momento.
Post dola vino restas acida vi<b>na</b>gro.
Pli felia estas do<b>na</b>nto ol pre<b>na</b>nto.
Ple<b>na</b> sako iun mastron al vi klinos.
Ne spicias mano de mastri<b>na</b> beleco.
Ne iu aspiranto devas esti pre<b>na</b>nto.
Malsano ve<b>na</b>s rapide, foriras rigide.
Malsaulo ve<b>na</b>s, komercisto feste<b>na</b>s.
Malfelio ve<b>na</b>s rajde, foriras piede.
Luksa la vesto, sed malple<b>na</b> la poo.
Li estas flamiema kiel rezi<b>na</b> ligno.
Kiu volas komerci, tiu saon bezo<b>na</b>s.
Kiu komencas tro frue, fi<b>na</b>s malfrue.
Interkonsento estas pli bo<b>na</b> ol mono.
Do<b>na</b>co nesincera estas do<b>na</b>co infera.
Dio donis oficon, Dio do<b>na</b>s kapablon.
De edzio tro malfrua orfoj <b>na</b>skias.
Barbo elkreskis, sed saon ne <b>na</b>skis.
A plej ria stato, a ple<b>na</b> malsato.
Al iu konve<b>na</b>s, kio al li aparte<b>na</b>s.
Unu ovo malbo<b>na</b> tutan manon difektas.
Pro limoj kaj baroj malpacas <b>na</b>jbaroj.
Por longa malsano kurac estas va<b>na</b>.
Pli tiras viri<b>na</b> haro, ol evala paro.
Pagas malju<b>na</b>j jaroj por ju<b>na</b>j eraroj.
Nevo de papo facile farias kardi<b>na</b>lo.
Ne bezo<b>na</b>s la kapo konsilon de kruroj.
Malfelio ve<b>na</b>s, malfelion kuntre<b>na</b>s.
Li vidas nur is la pinto de sia <b>na</b>zo.
Kontra forta mano la leo estas va<b>na</b>.
Kiun vesto or<b>na</b>mas, tiun homoj ekamas.
Kiu ripetas abunde, ler<b>na</b>s plej funde.
Kiu metion dispo<b>na</b>s, mizeron ne ko<b>na</b>s.
Kiu langon ne te<b>na</b>s, mem sin malbe<b>na</b>s.
Kiu akceptas do<b>na</b>con, perdas la pacon.
Kiam kato prome<b>na</b>s, la musoj feste<b>na</b>s.
Honoro ne do<b>na</b>s, kion stomako bezo<b>na</b>s.
Eminenta uldanto malbo<b>na</b> paganto.
El malple<b>na</b> telero vane erpas kulero.
E por plej terura tago ve<b>na</b>s vespero.
Dio donis oficon, Dio do<b>na</b>s prudenton.
paru groon vi havos ple<b>na</b>n poon.
Se vi do<b>na</b>s mielon, donu anka kuleron.
Se edzino ordo<b>na</b>s, domo ordon ne ko<b>na</b>s.
Rezo<b>na</b>do kaj filozofado panon ne do<b>na</b>s.
Por glate mensogi, oni spriton bezo<b>na</b>s.
Nin instruas eraro, kiun faras <b>na</b>jbaro.
<b>Na</b>jbaro ne emas, kiam boto nin premas.
Malfelio komu<b>na</b> estas malpli premanta.
Kiu sian langon kate<b>na</b>s, Dio lin be<b>na</b>s.
Kiu mizeron ne havis, mizeron ne ko<b>na</b>s.
Fio scias pri <b>na</b>o anka sen via sao.
E tipo estos bela, se vi in or<b>na</b>mos.
De peko kaj mizero estas ple<b>na</b> la tero.
Bo<b>na</b> stato saigas, malbo<b>na</b> malsaigas.
Bo<b>na</b> estas domo nova kaj amiko malnova.
Unu sao estas bo<b>na</b>, du estas pli bo<b>na</b>j.
Sako alenon ne te<b>na</b>s, i balda elve<b>na</b>s.
Rajdi sur evalo oni ne ler<b>na</b>s sen falo.
Post dorma trankvilo ve<b>na</b>s bo<b>na</b> konsilo.
Pli valoras faro nenia, ol faro malbo<b>na</b>.
Oni pre<b>na</b>s avide, oni redo<b>na</b>s malrapide.
Ne iru al fremda a<b>na</b>ro kun via regularo.
Ne ekzistas savo kontra malbo<b>na</b> virino.
Multe da fianoj, sed la usta ne ve<b>na</b>s.
Leo estas bo<b>na</b>, se advokato in helpas.
Lecionoj al profesoro estas va<b>na</b> laboro.
Konscienco trankvila estas bo<b>na</b> dormilo.
Kiu <b>na</b>skiis sciuro, ne farios vulturo.
Kio akorde ne so<b>na</b>s, tio rimon ne do<b>na</b>s.
Kie regas virino, malbo<b>na</b> estas la fino.
Felio ve<b>na</b>s gute, malfelio ve<b>na</b>s flue.
esis esti vino, sed vi<b>na</b>gro ne fariis.
Atendi bo<b>na</b>n veteron kaj laman kurieron.
Amaso da fianoj, sed la usta ne ve<b>na</b>s.
Sorto do<b>na</b>s favoron, sorto do<b>na</b>s doloron.
Sanktfigurojn or<b>na</b>mas kaj homojn malamas.
Pli bo<b>na</b> homo sen mono, ol mono sen homo.
Petro kornojn te<b>na</b>s, Palo lakton pre<b>na</b>s.
Oni pre<b>na</b>s per manoj, redo<b>na</b>s per piedoj.
Ne puu vian regularon en fremdan a<b>na</b>ron.
Ne helpas glorkrono al malple<b>na</b> kaldrono.
Ne fanfaronu irante, fanfaronu reve<b>na</b>nte.
Mate<b>na</b>s, vesperas kaj tago malaperas.
Li telas de <b>na</b>jbaro, por doni al altaro.
Li kompre<b>na</b>s predikon, kiel bovo muzikon.
Li atendas, ke la okazo venu al lia <b>na</b>zo.
La dorm estas bo<b>na</b>, se mankas la mono.
Kio estas bo<b>na</b> por vi, estas bo<b>na</b> por mi.
E plej bo<b>na</b>n ipon malbonigas la ventoj.
Do<b>na</b>con reprenu kaj mian vivon ne venenu.
Dio manon do<b>na</b>cis, sed la dentoj agacas.
De elekto tro multa plej malbo<b>na</b> rezulto.
iuj enterigitoj estas ple<b>na</b>j de meritoj.
Al evalo do<b>na</b>cita oni buon ne esploras.
Sur eval de <b>na</b>jbaro la aro ne pezas.
Se kalumnio ne brulas, i alme<b>na</b> makulas.
Pli bo<b>na</b> virto sen oro, ol oro sen honoro.
Pastro afon ne pre<b>na</b>s, i hejmen reve<b>na</b>s.
Pago de uldanto estas bo<b>na</b> en iu kvanto.
Malproksime vidas, anta la <b>na</b>zo ne vidas.
Kontra vesto malbo<b>na</b> konspiras iu tono.
K<b>na</b>ba gusto kun forto daras is la morto.
Kiu perdis la kapon, ne bezo<b>na</b>s jam apon.
Kiu manon al mi do<b>na</b>s, tiu al mi ordo<b>na</b>s.
Kiu avidas pli bo<b>na</b>n, perdas plej bezo<b>na</b>n.
Foresto de ofendo estas plej bo<b>na</b> defendo.
Fluidao sen difino, nek vi<b>na</b>gro nek vino.
El sama tero deve<b>na</b>s, saman sukon ente<b>na</b>s.
Bo<b>na</b> estas fremdlando, sed aliaj tie lou.
Vilaano kreditas, vilaestro pruntepre<b>na</b>s.
Valoron de objekto ni ekko<b>na</b>s post difekto.
Tablon frapas tajloro, tuj tondilo ekso<b>na</b>s.
Ple<b>na</b> estas la infero de promesitaj aferoj.
Ne atendita, ne esperita ofte ve<b>na</b>s subite.
Malfelioj kaj batoj ve<b>na</b>s iam kun fratoj.
Laboro do<b>na</b>s bonstaton, mallaboro malsaton.
Kiun felio subte<b>na</b>s, al tiu mem io ve<b>na</b>s.
Kiu pli frue ve<b>na</b>s, pli bo<b>na</b>n lokon pre<b>na</b>s.
Edzio pro amo flamanta al la sako so<b>na</b>nta.
Apud ple<b>na</b> manotablo iu estas tre afabla.
Se ne plaas la <b>na</b>jbaro, ne plaas lia faro.
Ple<b>na</b> glaso da vino, sed kun guto da veneno.
Oni invitas venu, oni do<b>na</b>cas prenu.
Ni reciproke nin ko<b>na</b>s, klarigon ne bezo<b>na</b>s.
Kiu havas bo<b>na</b>n <b>na</b>jbaron, havas bo<b>na</b>n tagon.
Granda estas la mondo, sed rifuon ne do<b>na</b>s.
Diablo ercon ne kompre<b>na</b>s, vokite li ve<b>na</b>s.
Al venko rajto ve<b>na</b>s, se in forto subte<b>na</b>s.
Pro <b>na</b>jleto bagatela pereis evalo plej bela.
Pli bo<b>na</b> pura konscienco, ol malpura potenco.
Pli bo<b>na</b> pano sen butero, ol kuko sen libero.
Pli bo<b>na</b> estas vorto afabla, ol kuko agrabla.
Pli bo<b>na</b> brano sennuksa, ol kao plej luksa.
Pli bo<b>na</b> apude <b>na</b>jbaro, ol frato post arbaro.
Oni perfidon pre<b>na</b>s, sed perfidulon abome<b>na</b>s.
Ne seru bo<b>na</b>n arbaron, seru bo<b>na</b>n <b>na</b>jbaron.
Konsilojn iu do<b>na</b>s, sed ne kiam oni bezo<b>na</b>s.
Kiom ajn oni pe<b>na</b>s, per forto plao ne ve<b>na</b>s.
Pli valoras vi<b>na</b>gro do<b>na</b>cita, ol vino aetita.
Pli bo<b>na</b> estas paco felia, ol havo plej ria.
Pli bo<b>na</b> amiko intima, ol parenco malproksima.
Ne <b>na</b>skas porko leonidon, nek korniko aglidon.
Ne ekzistas terno sen <b>na</b>zo nek fakto sen bazo.
Li do<b>na</b>s peceton da pano kaj bategon per mano.
Kontra bato se<b>na</b>tenda ekzistas nenia defendo.
Kiu speson ne te<b>na</b>s, tiu al spesmilo ne ve<b>na</b>s.
Kiu konsilas kaj rezo<b>na</b>s, tiu helpon ne do<b>na</b>s.
Kio mem ne ve<b>na</b>s, li per la dentoj in pre<b>na</b>s.
Kio al unu do<b>na</b>s forton, al alia do<b>na</b>s morton.
E plej nigra bovino do<b>na</b>s lakton nur blankan.
Almozpetanto sine<b>na</b> restas kun sako malple<b>na</b>.
Unu fojon oni do<b>na</b>s kaj tutan vivon fanfaro<b>na</b>s.
Pli valoras paco malbo<b>na</b>, ol malpaco plej bo<b>na</b>.
Pli bo<b>na</b> estas saa malamiko, ol malsaa amiko.
Pli bo<b>na</b> ifo<b>na</b> vesto, ol rieco en malhonesto.
Ofte de kazo senenhava ve<b>na</b>s efiko plej grava.
Metio manon ne bezo<b>na</b>s kaj manon tamen do<b>na</b>s.
Malavarulo kaj porko estas bo<b>na</b>j post la morto.
La plej danera homo malbo<b>na</b> in en domo.
Kion saulo ne kompre<b>na</b>s, ofte malsaa dive<b>na</b>s.
Kio konve<b>na</b>s al sciuro, ne konve<b>na</b>s al vulturo.
Ve<b>na</b>s rido post mi<b>na</b>co, kaj pacio post malpaco.
afo do<b>na</b>s sian lanon, por ke mastro havu panon.
Pli bo<b>na</b> estas virto sen oro, ol oro sen honoro.
Ne ko<b>na</b>nte la profundecon, ne iru en la riveron.
De senpripensa rekomendo ve<b>na</b>s ploro kaj plendo.
Se ne ve<b>na</b>s per bo<b>na</b> vorto, oni pre<b>na</b>s per forto.
Pli valoras propra emizo ol fremda ple<b>na</b> valizo.
Oni komencas per teletoj kaj fi<b>na</b>s per telegoj.
Oni do<b>na</b>cas por speso kaj laborigas por spesmilo.
<b>Na</b>skiu, edziu kaj mortu iam monon alportu.
Bo<b>na</b> estas Romo, sed tro malproksima de nia domo.
Por pot argila poto fera estas <b>na</b>jbaro danera.
Pli valoras propra emizo, ol fremda ple<b>na</b> valizo.
Pli allogas kulero da mielo, ol da vi<b>na</b>gro barelo.
Ler<b>na</b>do havas maldolan radikon, sed bo<b>na</b>n efikon.
Pli bo<b>na</b> pano sen butero, ol dola kuko sen libero.
Pli bo<b>na</b> estas gajno malgranda, ol granda malgajno.
Ju pli la infanoj bezo<b>na</b>s, des pli Dio al vi do<b>na</b>s.
Dro<b>na</b>nto domon propo<b>na</b>s, savito e brikon ne do<b>na</b>s.
Bo<b>na</b> famo sin tre<b>na</b>s testude, malbo<b>na</b> kuras rapide.
Ne ve<b>na</b>s mont al monto, sed homo homon renkontas.
Ne ekzistas <b>na</b>iva vulpo, ne ekzistas homo sen kulpo.
Komenciis mizero, i ve<b>na</b>s per pordo kaj fenestroj.
Sonorado al li ve<b>na</b>s, sed de kie li ne kompre<b>na</b>s.
Malfelio sin ne e<b>na</b>s, faru geston i tuj ve<b>na</b>s.
Infanon malbonigas ne petolado, sed malbo<b>na</b> kamarado.
Vorto dirita al la mondo aparte<b>na</b>s kaj neniam reve<b>na</b>s.
Nobelo promesojn disdo<b>na</b>s, kampulo promesojn plenumas.
La morto ercon ne kompre<b>na</b>s: oni in vokas, i ve<b>na</b>s.
Felio leon ne obeas, subite <b>na</b>skias, subite pereas.
Oni ekko<b>na</b>s bovon per la vido kaj malsaulon per lia rido.
Ne volas kokin al festeno, sed oni in tre<b>na</b>s perforte.
Ne iam daras malbo<b>na</b> vetero, ne iam daras homa sufero.
Malsaulo diris vorteron, saulo kompre<b>na</b>s la tutan aferon.
Se muso nur unu truon dispo<b>na</b>s, i balda la vivon fordo<b>na</b>s.
Li estas preska mia frato: nepo de kuzo de onklo de ko<b>na</b>to.
Bo<b>na</b>j infanoj gepatrojn feliigas, malbo<b>na</b>j ilin entombigas.
Groon telis ho, telisto! milojn telis fi<b>na</b>ncisto.
Senditon oni askultas a ne askultas, sed ne pu<b>na</b>s nek insultas.
Pli bo<b>na</b> estas malgranda jen prenu ol granda morga venu.
Ne punu edzinon anta infa<b>na</b>j okuloj, ne punu infanojn anta fremduloj.
Kiu laboras kaj deziras, tiu akiras, kiu mem ne pe<b>na</b>s, nenio al li ve<b>na</b>s.
Fremdlando objekton por speso do<b>na</b>s, sed por in venigi, oni spesmilon bezo<b>na</b>s.
Oni lin ko<b>na</b>s, kiel blankan lupon; kiel makulharan hundon; kiel malbo<b>na</b>n moneron.
Vi sekretos al edzino, i sekretos al fratino, kaj tiel la sekreto prome<b>na</b>dos sen fino.