EsperantoDeutsch
vindasoGangspill
Ankerwinde
Ankerspill
skolopendroBandassel
tio dependas de miHand — ich habe es in der Hand
tio ofendas minkränken — das kränkt mich
dependas de tiodarauf — es kommt darauf an
si atendas infanonHoffnung
fraŭlecoJunggesellendasein
neniu demandas pri tioHahn — kein Hahn kräht danach

Proverbaro Esperanta (M. F. & L. L. Zamenhof)
Sao barbon ne ate<b>ndas</b>.
Faro farinton rekome<b>ndas</b>.
asao asanton ne ate<b>ndas</b>.
Kiu dema<b>ndas</b>, tiu ne eraras.
Malfelio inviton ne ate<b>ndas</b>.
Tajloro krimis, botisto pe<b>ndas</b>.
Ne defe<b>ndas</b> oro kontra doloro.
Kiu ne mensogas, tiu ne ve<b>ndas</b>.
Bongusta peco longe ne ate<b>ndas</b>.
Se unu ne venis, dek ne ate<b>ndas</b>.
Se neniu ple<b>ndas</b>, neniu defe<b>ndas</b>.
Fidanta al vorto ate<b>ndas</b> is morto.
Oni to<b>ndas</b> afinojn, tremas la afoj.
Kontra malfelio ne defe<b>ndas</b> e rio.
Kiu batas edzinon, tiu vu<b>ndas</b> sin mem.
Postulo ne prete<b>ndas</b>, rifuzo ne ofe<b>ndas</b>.
io depe<b>ndas</b> de se kaj kiam.
Sorto ofte alse<b>ndas</b>, kion oni ne ate<b>ndas</b>.
Oni to<b>ndas</b> afinojn, tremas la afoj.
Li ate<b>ndas</b>, ke la okazo venu al lia nazo.
Li ate<b>ndas</b> kaj ple<b>ndas</b> kaj denove ate<b>ndas</b>.
En via malica regalo vin ate<b>ndas</b> anka pokalo.
Sciencon oni ne me<b>ndas</b>, klerecon oni ne ve<b>ndas</b>.
Al loko dolora ni manon ete<b>ndas</b>, al loko arma okulojn ni se<b>ndas</b>.
Al loko dolora ni manon ete<b>ndas</b> al loko arma okulojn ni se<b>ndas</b>.