| Proverbaro Esperanta (M. F. & L. L. Zamenhof) | | |
| Hu<b>nda</b> vivo.
| | ✔ |
| Sa�o barbon ne ate<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> nubo, eta pluvo.
| | ✔ |
| Esti en gra<b>nda</b> embaraso.
| | ✔ |
| Faro farinton rekome<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Langa vundo plej profu<b>nda</b>.
| | ✔ |
| Piki al iu la vu<b>nda</b>n lokon.
| | ✔ |
| Fi�o gra<b>nda</b> na�as profunde.
| | ✔ |
| Ĉasaĵo ĉasanton ne ate<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Timo havas gra<b>nda</b>jn okulojn.
| | ✔ |
| Ne aÅskultinte, ne ko<b>nda</b>mnu.
| | ✔ |
| Marĉa<b>nda</b>do aĉeti ne devigas.
| | ✔ |
| Kiu dema<b>nda</b>s, tiu ne eraras.
| | ✔ |
| Sa�o abu<b>nda</b>, sed ne profu<b>nda</b>.
| | ✔ |
| Malfeliĉo inviton ne ate<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> nubo, malgra<b>nda</b> pluvo.
| | ✔ |
| Venas ĉagreno sen gra<b>nda</b> peno.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> �ipo bezonas profundon.
| | ✔ |
| Tajloro krimis, botisto pe<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Ne ju�o ko<b>nda</b>mnas, sed ju�anto.
| | ✔ |
| Ne defe<b>nda</b>s oro kontraÅ doloro.
| | ✔ |
| Kiu ne mensogas, tiu ne ve<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> telero, malplena kulero.
| | ✔ |
| Bongusta peco longe ne ate<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Se unu ne venis, dek ne ate<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Riĉulo havas gra<b>nda</b>n parencaron.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> ofico — gra<b>nda</b>j zorgoj.
| | ✔ |
| Fremda mizero — ridi<b>nda</b> afero.
| | ✔ |
| Se neniu ple<b>nda</b>s, neniu defe<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Malgra<b>nda</b> pezo, sed gra<b>nda</b> prezo.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> kranio, sed interne nenio.
| | ✔ |
| Vivo modera estas vivo se<b>nda</b>n�era.
| | ✔ |
| Li ne estas el la gra<b>nda</b>j sa�uloj.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> parolo, sed malgra<b>nda</b> volo.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> frakaso en malgra<b>nda</b> glaso.
| | ✔ |
| Malgra<b>nda</b> birdeto, sed akra ungeto.
| | ✔ |
| Fidanta al vorto ate<b>nda</b>s �is morto.
| | ✔ |
| Al kavo senfu<b>nda</b> �topado ne helpas.
| | ✔ |
| Sen povo kolero estas ridi<b>nda</b> afero.
| | ✔ |
| Guto malgra<b>nda</b>, sed �tonon �i boras.
| | ✔ |
| Äœustatempa vorto estas gra<b>nda</b> forto.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> parolisto, malgra<b>nda</b> faristo.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> parolisto estas duba faristo.
| | ✔ |
| Fi�o pli gra<b>nda</b> malgra<b>nda</b>n englutas.
| | ✔ |
| Eĉ malgra<b>nda</b> mu�o ne estas sen bu�o.
| | ✔ |
| Al gra<b>nda</b>j sinjoroj gra<b>nda</b>j honoroj.
| | ✔ |
| Oni to<b>nda</b>s �afinojn, tremas la �afoj.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b>j malbonoj — gra<b>nda</b>j rimedoj.
| | ✔ |
| Eliri sen frakaso el gra<b>nda</b> embaraso.
| | ✔ |
| El du malbonoj pli malgra<b>nda</b>n elektu.
| | ✔ |
| Eĉ bli<b>nda</b> kokino povas trovi grajnon.
| | ✔ |
| Tro longa sufero — malgra<b>nda</b> espero.
| | ✔ |
| Sen gutoj malgra<b>nda</b>j maro ne ekzistus.
| | ✔ |
| Plenumi�is la tasko per gra<b>nda</b> fiasko.
| | ✔ |
| Okuloj estas pli gra<b>nda</b>j ol la ventro.
| | ✔ |
| KontraŠmalfeliĉo ne defe<b>nda</b>s eĉ riĉo.
| | ✔ |
| Kiu batas edzinon, tiu vu<b>nda</b>s sin mem.
| | ✔ |
| Vu<b>nda</b>n lokon protektis, alian difektis.
| | ✔ |
| Tro gra<b>nda</b>j kalkuloj kondukas al nuloj.
| | ✔ |
| Propra sufero — plej gra<b>nda</b> sur tero.
| | ✔ |
| Deziro tre gra<b>nda</b>, sed mankas la forto.
| | ✔ |
| Ĉe plej gra<b>nda</b> fido memoru pri perfido.
| | ✔ |
| Trovis malbonulo malbonulon pli gra<b>nda</b>n.
| | ✔ |
| Tro rapida laboro, tro malgra<b>nda</b> valoro.
| | ✔ |
| Postulo ne prete<b>nda</b>s, rifuzo ne ofe<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Plej gra<b>nda</b> potenco ku�as en la komenco.
| | ✔ |
| Ne ko<b>nda</b>mnu alian, oni vin ne ko<b>nda</b>mnos.
| | ✔ |
| Malgra<b>nda</b> aspekte, sed gra<b>nda</b> intelekte.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> doto kaj oro, sed mankas la koro.
| | ✔ |
| Eĉ plej gra<b>nda</b> malbono al bono kondukas.
| | ✔ |
| Ĉio depe<b>nda</b>s de „se“ kaj „kiam“.
| | ✔ |
| Sorto ofte alse<b>nda</b>s, kion oni ne ate<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Oni to<b>nda</b>s �afinojn, — tremas la �afoj.
| | ✔ |
| Li ate<b>nda</b>s, ke la okazo venu al lia nazo.
| | ✔ |
| Detruita �is la fundo de l‘ fu<b>nda</b>mento.
| | ✔ |
| Pura konscienco estas plej gra<b>nda</b> potenco.
| | ✔ |
| Li ate<b>nda</b>s kaj ple<b>nda</b>s kaj denove ate<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| De majesta �is ridi<b>nda</b> estas nur unu pa�o.
| | ✔ |
| Mizero faras viziton, ne ate<b>nda</b>nte inviton.
| | ✔ |
| Havu poton malgra<b>nda</b>n, sed mem estu gra<b>nda</b>.
| | ✔ |
| Sendema<b>nda</b> ekprotesto estas ofte kulpatesto.
| | ✔ |
| Malamanto de faro estas amanto de kale<b>nda</b>ro.
| | ✔ |
| Infano �telas ovon, gra<b>nda</b>�ulo �telas bovon.
| | ✔ |
| Gra<b>nda</b> estas la mondo, sed rifu�on ne donas.
| | ✔ |
| En la propra sia domo ĉiu estas gra<b>nda</b> homo.
| | ✔ |
| KontraÅ bato senate<b>nda</b> ekzistas nenia defendo.
| | ✔ |
| Ju pli gra<b>nda</b> bezono, des pli gra<b>nda</b> la prezo.
| | ✔ |
| En via malica regalo vin ate<b>nda</b>s ankaÅ pokalo.
| | ✔ |
| El malgra<b>nda</b>j akveroj fari�as gra<b>nda</b>j riveroj.
| | ✔ |
| De malgra<b>nda</b> kandelo forbrulis gra<b>nda</b> kastelo.
| | ✔ |
| Sklavo kun forta mano estas plej gra<b>nda</b> tirano.
| | ✔ |
| Sciencon oni ne me<b>nda</b>s, klerecon oni ne ve<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Malriĉigas ne nehavado, sed trogra<b>nda</b> dezirado.
| | ✔ |
| Ju pli gra<b>nda</b> la deziro, des pli kara la akiro.
| | ✔ |
| Pli valoras kontenta spirito, ol gra<b>nda</b> profito.
| | ✔ |
| Inter faro kaj rakonto staras meze gra<b>nda</b> monto.
| | ✔ |
| De la bu�o �is la manoj estas gra<b>nda</b> interspaco.
| | ✔ |
| Ju laboro pli publika, des pli gra<b>nda</b> la kritiko.
| | ✔ |
| Pli valoras malgra<b>nda</b> reganto, ol gra<b>nda</b> servanto.
| | ✔ |
| Malgra<b>nda</b> estas la flamo, tamen ne mankas la fumo.
| | ✔ |
| Pli bona estas gajno malgra<b>nda</b>, ol gra<b>nda</b> malgajno.
| | ✔ |
| Malgra<b>nda</b>j infanoj kaÅzas laboron, gra<b>nda</b>j — doloron.
| | ✔ |
| Mensogas kiel kale<b>nda</b>ro; kiel gazeto; kiel funebra parolo.
| | ✔ |
| Konkordo malgra<b>nda</b>ĵon kreskigas, malkonkordo gra<b>nda</b>ĵon ruinigas.
| | ✔ |
| Al loko dolora ni manon ete<b>nda</b>s, al loko ĉarma okulojn ni se<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Eĉ guto malgra<b>nda</b>, konstante frapante, traboras la monton granitan.
| | ✔ |
| Al loko dolora ni manon ete<b>nda</b>s — al loko ĉarma okulojn ni se<b>nda</b>s.
| | ✔ |
| Pli bona estas malgra<b>nda</b> „jen prenu“ ol gra<b>nda</b> „morgaŠvenu“.
| | ✔ |
| Nenio pli gra<b>nda</b>n mizeron prezentas, ol se sano mankas kaj �uldoj turmentas.
| | ✔ |